audio audio | subset string | source_processed string | source_raw string | target_raw string | split string |
|---|---|---|---|---|---|
bribri | tö́ | tö́ | no no no | train | |
bribri | tö́ tö́ | tö́ tö́ | sí , sí | train | |
bribri | tö́ | tö́ | sí | train | |
bribri | u̠jú̠ | u̠jú̠ | ujú ! | train | |
bribri | u̠jú̠ | u̠jú̠ | ujú ! | train | |
bribri | u̠jú̠ u̠jú̠ | u̠jú̠ u̠jú̠ | ujú ! ujú ! | train | |
bribri | tö́ | tö́ | sí | train | |
bribri | u̠jú̠ u̠jú̠ | u̠jú̠ u̠jú̠ | ujú ! ujú ! | train | |
bribri | tö́ tö́ | tö́ tö́ | sí , sí | train | |
bribri | tö́ | tö́ | sí | train | |
bribri | ká̠ tèröl | ká̠ tèröl | al sexto día | train | |
bribri | ká̠ tèröl | ká̠ tèröl | al sexto día | train | |
bribri | kò̠s be' ki̠ dawás tso' | kò̠s be' ki̠ dawás tso' | cuántos años tiene | train | |
bribri | í̠ma̠ be' kiè | í̠ma̠ be' kiè | cómo se llama | train | |
bribri | se' e's tër idirla | se' e's tër idirla | así nosotros somos de él | train | |
bribri | se' e's tër idirla | se' e's tër idirla | así nosotros somos de él | train | |
bribri | é | é | eh | train | |
bribri | e' dör ie' dawè | e' dör ie' dawè | ese es la enfermedad de ella | train | |
bribri | e' dör ie' dawè | e' dör ie' dawè | ese es la enfermedad de ella | train | |
bribri | tè pú | tè pú | tiro pu | train | |
bribri | tè pú | tè pú | tiro pu | train | |
bribri | uju | uju | uju | train | |
bribri | e's irir | e's irir | asi es | train | |
bribri | e's | e's | asi | train | |
bribri | no | no | no | train | |
bribri | e's irir | e's irir | así es | train | |
bribri | e's | e's | asi | train | |
bribri | e's | e's | así | train | |
bribri | kàl wö iene̠ | kàl wö iene̠ | en granos | train | |
bribri | kàl wö iene̠ | kàl wö iene̠ | en granos | train | |
bribri | e's ie i wà dör | e's ie i wà dör | así es el asunto | train | |
bribri | e's ie i wà dör | e's ie i wà dör | es así el asunto | train | |
bribri | bë̂r se' yë̂ar | bë̂r se' yë̂ar | estarse tranquilo | train | |
bribri | bë̂r se' yë̂ar | bë̂r se' yë̂ar | estarse tranquilo | train | |
bribri | ká̠ e'tk ë̀ | ká̠ e'tk ë̀ | un solo día | train | |
bribri | ká̠ e'tk ë̀ | ká̠ e'tk ë̀ | un solo día | train | |
bribri | ú̠jù̠ | ú̠jù̠ | uju | train | |
bribri | ú̠jù̠ | ú̠jù̠ | uju ! | train | |
bribri | tsiö̀ ù batà | tsiö̀ ù batà | la loma la casa del tucán | train | |
bribri | tsiö̀ ù batà | tsiö̀ ù batà | en la loma de la casa del tucán | train | |
bribri | u̠jú̠ | u̠jú̠ | uju | train | |
bribri | no | no | no | train | |
bribri | uju | uju | uju | train | |
bribri | no | no | no | train | |
bribri | e's | e's | así es | train | |
bribri | ajá | ajá | ajá | train | |
bribri | ujú | ujú | no | train | |
bribri | e'kët | e'kët | sí | train | |
bribri | e'kët | e'kët | claro que sí | train | |
bribri | ta̠ bua' i wö̀na̠ | ta̠ bua' i wö̀na̠ | se cosecha bien | train | |
bribri | ta̠ bua' i wö̀na̠ | ta̠ bua' i wö̀na̠ | y se cosecha bien | train | |
bribri | e's dayë̀ yö̀ne̠ | e's dayë̀ yö̀ne̠ | así el mar se hizo | train | |
bribri | e's dayë̀ yö̀ne̠ | e's dayë̀ yö̀ne̠ | así se hizo el mar | train | |
bribri | ujú | ujú | uju ! | train | |
bribri | sibö̀ ie' a̠ ché be' e̠' shkö́bitu̠ a̠wí̠ a̠ | sibö̀ ie' a̠ ché be' e̠' shkö́bitu̠ a̠wí̠ a̠ | Sibö̀ le dice: véngase para acá | train | |
bribri | sibö̀ ie' a̠ ché be' e̠' shkö́bitu̠ a̠wí̠ a̠ | sibö̀ ie' a̠ ché be' e̠' shkö́bitu̠ a̠wí̠ a̠ | Sibö̀ le dice a ella: véngase para este lado | train | |
bribri | kò̠s be' ki̠ dawás tso' | kò̠s be' ki̠ dawás tso' | cuántos años tiene usted ? | train | |
bribri | í̠ma̠ be' kiè | í̠ma̠ be' kiè | cómo se llama ? | train | |
bribri | sìkuapa icha itö̀ièke̠ se' dör | sìkuapa icha itö̀ièke̠ se' dör | buscamos lo de los no indígenas | train | |
bribri | sìkuapa icha itö̀ièke̠ se' dör | sìkuapa icha itö̀ièke̠ se' dör | buscamos lo de los no indígenas | train | |
bribri | no | no | no | train | |
bribri | ujú | ujú | uju ! | train | |
bribri | ì se'la i yö́ söla i yö́ | ì se'la i yö́ söla i yö́ | indígenas con amor bebamos bebamos | train | |
bribri | söla i yö́ sö balo'rila buáala i yö́ söla | söla i yö́ sö balo'rila buáala i yö́ söla | bebamos la chichita fresca excelente bebamos | train | |
bribri | balo'ri sharila buáala i yö́ söla | balo'ri sharila buáala i yö́ söla | la chicha fresca la chichita fresca excelente bebamos | train | |
bribri | i yö́ söla i yö́ sö | i yö́ söla i yö́ sö | bebamos bebamos | train | |
bribri | a̠là̠chkala buáala i yö́ söla i yö́ söla | a̠là̠chkala buáala i yö́ söla i yö́ söla | chichita espesa excelente bebamos bebamos | train | |
bribri | i yö́ sö | i yö́ sö | bebamos | train | |
bribri | e' ta̠la ye' e̠' dawèka̠la aláköla sû̠ | e' ta̠la ye' e̠' dawèka̠la aláköla sû̠ | entonces yo me levanto como una mujercita | train | |
bribri | sula' sula' ichàkökala | sula' sula' ichàkökala | para invocar a Sula' | train | |
bribri | kirë̀rma̠ kirë̀rma̠la | kirë̀rma̠ kirë̀rma̠la | extranjero extranjerito | train | |
bribri | ta̠ e' wö̀ a̠la kë̀la se' aë̀rwala | ta̠ e' wö̀ a̠la kë̀la se' aë̀rwala | delante de aquél no nos avengonzamos | train | |
bribri | se' töla se'la | se' töla se'la | nosotros indígenas | train | |
bribri | e' töla ìla aë̀ ijtsèmi̠la | e' töla ìla aë̀ ijtsèmi̠la | de qué podemos sentir verguenza | train | |
bribri | i yö́ söla i yö́ söla | i yö́ söla i yö́ söla | bebamos bebamos | train | |
bribri | i yö́ söla i yö́ söla balo'rila | i yö́ söla i yö́ söla balo'rila | bebamos bebamos la chichita fresca | train | |
bribri | i yö́ söla yö́ söla | i yö́ söla yö́ söla | bebamos bebamos | train | |
bribri | à kë́këpa i̠'ñe̠ sa' tö mí̠a̠ wë'stela ché ta̠î̠ë | à kë́këpa i̠'ñe̠ sa' tö mí̠a̠ wë'stela ché ta̠î̠ë | oh ! señor hoy nosotros vamos a decirte muchas gracias | train | |
bribri | ujté tso' ta̠î̠ kabéne̠ tso' ta̠î̠ sa' we'ine̠ si̠à̠rë se' yàmi̠pa sa' we'ike | ujté tso' ta̠î̠ kabéne̠ tso' ta̠î̠ sa' we'ine̠ si̠à̠rë se' yàmi̠pa sa' we'ike | hay mucho que hablar , se ha dicho mucho , nosotros fuimos abandonados tristemente , nuestra familia nos abandonó | train | |
bribri | e' ta̠ be' wa̠ sa' tso' bua'ë be' sa' kí̠mè̠ke̠ | e' ta̠ be' wa̠ sa' tso' bua'ë be' sa' kí̠mè̠ke̠ | por eso tú nos tienes bien , tú nos ayudas | train | |
bribri | e' ku̠é̠ki̠ sa' é̠n a̠ wë'stela chak mí̠a̠ | e' ku̠é̠ki̠ sa' é̠n a̠ wë'stela chak mí̠a̠ | por eso queremos decirte gracias | train | |
bribri | be' kiè be' alà kie jesús e' kiè e' ki̠ amén | be' kiè be' alà kie jesús e' kiè e' ki̠ amén | tú te llamas , en nombre de tu hijo llamado Jesus Amén | train | |
bribri | ké̠we ta̠ sa' tö tsiru' wö̀ tèke̠ | ké̠we ta̠ sa' tö tsiru' wö̀ tèke̠ | primeramente nosotros cortamos el fruto del cacao | train | |
bribri | i tsakèke̠ é i ma̠ shkö́wè̠ke̠ | i tsakèke̠ é i ma̠ shkö́wè̠ke̠ | lo reventamos eh ! y lo fermentamos | train | |
bribri | síkwa ki̠ të́rulewa̠ ékëpa i mè̠ke̠ttsa̠ dìba a̠ i sìne̠ | síkwa ki̠ të́rulewa̠ ékëpa i mè̠ke̠ttsa̠ dìba a̠ i sìne̠ | sobre las hojas que hemos cortado , entonces lo tendemos al sol , se seca | train | |
bribri | e' ta̠ i kukèke̠ i wö̀ppèke̠ ta̠ i wèke̠ tabèchka ki̠ka ékëpa ta̠ | e' ta̠ i kukèke̠ i wö̀ppèke̠ ta̠ i wèke̠ tabèchka ki̠ka ékëpa ta̠ | así lo tostamos , lo venteamos , lo molemos en la máquina después | train | |
bribri | blôblô chkà páköl chkà e' mi̠ tsiru' chkà e' mè̠ke̠ka̠ bö' ki̠ka e' ta̠ | blôblô chkà páköl chkà e' mi̠ tsiru' chkà e' mè̠ke̠ka̠ bö' ki̠ka e' ta̠ | la masa dulce , la masa de caña , junto a aquello , esa masa de cacao se pone en el fuego entonces | train | |
bribri | e' daléwa ta̠ se' tö i mo̠ló̠tsmo̠ló̠ts íyi mo̠ló̠tsmo̠ló̠ts ièka̠ i̠a̠ kiè sìkua tö canela | e' daléwa ta̠ se' tö i mo̠ló̠tsmo̠ló̠ts íyi mo̠ló̠tsmo̠ló̠ts ièka̠ i̠a̠ kiè sìkua tö canela | mientras tanto nosotros le echamos cosas sabrosas como la que los no indígenas llaman canela | train | |
bribri | ma̠ se' tö i kiè e̠ma̠ dlásháwö | ma̠ se' tö i kiè e̠ma̠ dlásháwö | nosotros lo llamamos jengibre | train | |
bribri | ékëpa sa' tö i tèke̠ shá̠mé̠la ie apà butrèke̠wa̠ sìkua yë́jkuö wa e' wa sa' i wà ta̠wè̠ke̠ bulu'pa a̠ | ékëpa sa' tö i tèke̠ shá̠mé̠la ie apà butrèke̠wa̠ sìkua yë́jkuö wa e' wa sa' i wà ta̠wè̠ke̠ bulu'pa a̠ | después nosotros la cortamos en pedacitos , la envolvemos con el papel de los no indígenas , con eso nosotros lo vendemos a las personas adineradas . | train | |
bribri | bueno í̠e̠ se' rè e'ta̠ í̠e̠ sa' yulár wö̀ke̠ | bueno í̠e̠ se' rè e'ta̠ í̠e̠ sa' yulár wö̀ke̠ | bueno aquí llegamos donde molemos maíz | train | |
bribri | wè̠s a'r i sa̠wè̠ e' dör sa' bribripa yulár wö̀ e's | wè̠s a'r i sa̠wè̠ e' dör sa' bribripa yulár wö̀ e's | como lo están viendo , así es como nosotros los bribris molemos maíz | train | |
bribri | sa' a̠ sibö̀ tö ák mè̠a̠t yulár wö́köl ie | sa' a̠ sibö̀ tö ák mè̠a̠t yulár wö́köl ie | a nosotros Sibö̀ nos dejó la piedra para moler maíz | train | |
bribri | e' kë̀ wa̠ irir ô̠ka mè̠ne̠a̠t yulár wö́k e' ku̠é̠ki̠ sa' tö yulár wèke̠ a̠wì̠ e's | e' kë̀ wa̠ irir ô̠ka mè̠ne̠a̠t yulár wö́k e' ku̠é̠ki̠ sa' tö yulár wèke̠ a̠wì̠ e's | esto no lo dejó para que muelan la masa de maíz los que no son familia , por eso nosotros molemos el maíz allí así | train | |
bribri | kë́këpa tö i pàke tö sibö̀ wa̠ sa' rë'ka̠ ká̠ dià a̠ ká̠ kièke̠ sula' ká̠ska e̠' sa' ma̠nè̠te̠ ditsö̀wö ie | kë́këpa tö i pàke tö sibö̀ wa̠ sa' rë'ka̠ ká̠ dià a̠ ká̠ kièke̠ sula' ká̠ska e̠' sa' ma̠nè̠te̠ ditsö̀wö ie | los mayores dicen que Sibö̀ nos trajo a un lugar allá abajo , el lugar se llama el lugar de Sula' , allí nosotros venimos como semilla | train | |
bribri | ditsö̀wö dör ikuö̀wö ése ése ditséwö sa' dör | ditsö̀wö dör ikuö̀wö ése ése ditséwö sa' dör | la semilla es de maíz , de esa semilla somos nosotros | train | |
bribri | e' ku̠é̠ki̠ mì̠ka̠ sa' tskìne̠ ká̠ kièke̠ sulàyöm e'ta̠ sa' rë'ka̠ se' ie e'ta̠ sibö̀ tö sa' a̠ ikuö̀wö me̠'a̠t ñá̠no̠ katáno̠ sa' a̠ chkö́köl ie sè̠nu̠köl ie | e' ku̠é̠ki̠ mì̠ka̠ sa' tskìne̠ ká̠ kièke̠ sulàyöm e'ta̠ sa' rë'ka̠ se' ie e'ta̠ sibö̀ tö sa' a̠ ikuö̀wö me̠'a̠t ñá̠no̠ katáno̠ sa' a̠ chkö́köl ie sè̠nu̠köl ie | por eso cuando nacimos en un lugar llamado Sulàyöm , llegamos en forma de humanos , entonces Sibö̀ nos dejó el maíz para comer alimentos duros , alimentos blandos , para alimentarnos , para vivir . | train | |
bribri | e' ku̠é̠ki̠ ta̠ sa' tö î̠ñe̠ ta̠ ikuö̀wö katèke̠ sa' tö mì̠k i̠a̠ nê̠ne̠ e'ta̠ hasta rö mì̠k i sì̠na̠ éjkë e' i̠à̠na̠ ta̠ e' mì̠k se' tso'se̠n | e' ku̠é̠ki̠ ta̠ sa' tö î̠ñe̠ ta̠ ikuö̀wö katèke̠ sa' tö mì̠k i̠a̠ nê̠ne̠ e'ta̠ hasta rö mì̠k i sì̠na̠ éjkë e' i̠à̠na̠ ta̠ e' mì̠k se' tso'se̠n | por eso nosotros hoy comemos maíz desde que está tierno hasta cuando está seco , para de eso ir nosotros viviendo | train | |
bribri | a̠wí̠ i ùrke̠ a̠wí̠ e' kièke̠ yulár yulár wö̀ | a̠wí̠ i ùrke̠ a̠wí̠ e' kièke̠ yulár yulár wö̀ | aquel que se está moliento , aquel se llama masa maíz , muele la masa de maíz | train | |
bribri | sa' sa' ujtö̀ie ta̠ wè̠s sa' sé̠rke̠ e'ta̠ sa' sa' yàmi̠pa i̠a̠ bùsila e'ta̠ e̠' wö́ulâù̠ke̠ ikuö̀wö ö yulár wö́k | sa' sa' ujtö̀ie ta̠ wè̠s sa' sé̠rke̠ e'ta̠ sa' sa' yàmi̠pa i̠a̠ bùsila e'ta̠ e̠' wö́ulâù̠ke̠ ikuö̀wö ö yulár wö́k | en nuestro , nuestro idioma , como nosotros vivimos , nuestras , nuestras muchachas cuando son jovencitas aprenden a moler granos de maíz o a moler masa de maíz | train |
Second AmericasNLP 2022
Dataset Summary
This dataset contains the speech data released as part of the Second Workshop on Natural Language Processing for Indigenous Languages of the Americas (AmericasNLP 2022). It provides audio recordings and corresponding transcriptions for several Indigenous languages of the Americas together with Spanish, supporting research on multilingual and low-resource Automatic Speech Recognition (ASR).
This Hugging Face version has been prepared to facilitate reproducible research and straightforward integration with the datasets library.
The dataset is intended for:
- Automatic Speech Recognition (ASR)
- Self-supervised speech representation learning
- Speech encoder evaluation
- Cross-lingual transfer learning
- Low-resource speech research
- Benchmarking multilingual speech models
Supported Languages
The dataset contains recordings from the following languages:
| Language | ISO Code |
|---|---|
| Spanish | es |
| Quechua | qu |
| Aymara | ay |
| Guaraní | gn |
| Nahuatl | nah |
Dataset Structure
Each example contains an audio recording together with its associated transcription and metadata.
Typical fields include:
| Field | Description |
|---|---|
audio |
Audio waveform loaded by Hugging Face |
transcription |
Ground-truth transcription |
language |
Language identifier |
speaker_id |
Speaker identifier (when available) |
split |
Dataset split (train/validation/test) |
Depending on the original source files, additional metadata may also be available.
Audio Format
The dataset stores recordings in standard WAV format.
When loaded through the Hugging Face datasets library, the audio column is automatically decoded as:
{
"array": np.ndarray,
"sampling_rate": int,
"path": str
}
Example:
from datasets import load_dataset
dataset = load_dataset("ivangtorre/second_americas_nlp_2022")
sample = dataset["train"][0]
print(sample["audio"]["sampling_rate"])
print(sample["transcription"])
Loading the Dataset
from datasets import load_dataset
dataset = load_dataset("ivangtorre/second_americas_nlp_2022")
Access an audio sample:
sample = dataset["train"][0]
audio = sample["audio"]["array"]
sampling_rate = sample["audio"]["sampling_rate"]
text = sample["transcription"]
Source Data
The original dataset was released as part of the Second Workshop on Natural Language Processing for Indigenous Languages of the Americas (AmericasNLP 2022).
This repository republishes the dataset in Hugging Face format for easier access and reproducible experimentation.
No modifications have been made to the original speech recordings or transcriptions beyond adapting the data structure for compatibility with the Hugging Face datasets library.
Acknowledgements
We gratefully acknowledge the organizers of the Second AmericasNLP Workshop and all contributors involved in collecting, curating, and releasing the original speech corpus.
This Hugging Face version was prepared by Iván G. Torre to improve accessibility, interoperability, and reproducibility for the speech research community.
Citation
If you use this dataset, please cite the original AmericasNLP 2022 dataset and workshop publication.
@inproceedings{ebrahimi2022findings,
title={Findings of the Second AmericasNLP Competition on Speech-to-Text Translation},
author={Ebrahimi, Abteen and Mager, Manuel and Wiemerslage, Adam and Denisov, Pavel and Oncevay, Arturo and Liu, Danni and Koneru, Sai and Ugan, Enes Yavuz and Li, Zhaolin and Niehues, Jan and others},
booktitle={NeurIPS 2022 Competition Track},
pages={217--232},
year={2022},
organization={PMLR}
}
- Downloads last month
- 119